Jasličková pobožnosť Kalinovo

Tento rok sme Ježiška v jasličkách opäť našli J

Ako každý rok aj tento rok prišli Vianoce. Neviem ako Vám, ale mne sa Vianočné sviatky spájajú s úprimnou radosťou, pokojom a láskou. Aby to neznelo ako naučená fráza z pohľadníc, napíšem Vám príbeh, recept ako sa to môže stať skutočnosťou.

 

Je to jednoduché, pohybujte sa medzi ľuďmi, ktorí dávajú bez nároku na odmenu (ak teda neberieme do úvahy odmenu v nebi:). A v mojom prípade sú týmito ľuďmi deti, mládež. Jedným slovom kamaráti, s ktorými sa môžem spoločne podieľať aj na príprave jasličkovej pobožnosti. Tak ako po iné roky aj tento rok sme sa „nato dali“. Výber, zadelenie rolí a povedzme manažovanie je mojou kompetenciou, ale popravde ak by to ostalo len na mne, ďaleko by som nezašla. Ochotu, odozvu a odvahu som našla medzi kamarátmi.

Spoločne sme sa dohodli, že sa budeme stretávať každý pondelok na „stretku“, kde budeme obsahu dávať formu až po výsledné vystúpenie. Nie je to jednoduché, učiť sa niekoľko stranové texty naspamäť, ale našim hercom to už ide veľmi dobre i keď potrebné úsilie, ktoré na naučenie museli vynaložiť, nemôžeme popierať. Ich snahu ste si mohli všimnúť, určite ste si aj všimli v priamom prenose.

Každý spoločný nácvik, sme zahájili modlitbou s prosbou o to, aby myšlienka, ktorú podávame, ostala hlboko vo Vás i v Nás i zato aby sme nemali trému. Po modlitbe to začalo „vrieť“ ako v úli, po povely, každý na svoje miesta, sme všetci vedeli, že sa začína pracovaťJ Pre mňa bola každá jedna skúška obohatením, zábavou i keď niekedy išlo do tuhého J však? No vždy sme odchádzali spokojní z dobre vykonanej práce. A aj taká poriadna guľovačka po nácviku nám dobre prospela.

A vystúpenie? To posúďte sami. Pre nás je najväčšou odmenou tvoriť na Božiu Slávu, byť spolu a počuť Váš potleskJ Ďakujeme

Veľmi pekne ďakujem všetkým účinkujúcim, šepkárom, hudobníkom, spevákom, kulisárom, duchovnému otcovi a Vám všetkým za ochotu a podporu. A do budúceho roku sa skúste riadiť mottom tohtoročnej jasličkovej. Nehľadajte Jezuliatko SAMI, príďte medzi nás, nájdeme ho spoločneJ Erika

Nácviky na jasličkovú boli doslovne super a zábavné .Hlavne tie prvé , kým ešte nikto nič nevedel. Často sme texty tak „skomolili“, že nám z toho vyšlo úplne niečo iné a poriadne smiešne! Je veľká zábava účinkovať v „jasličkovej“ spolu s kamarátmi. Keď nastane situácia, že niečo nevieme, tak nám animátori pomôžu a vysvetlia. S približujúcim sa vystúpením sa náročnosť zvyšuje a už musíme hrať lepšie .Veľmi napínavá je generálka, keď sa snažíme viac, teda ako na „ostro“ . A potom príde jasličková a už si to iba užívame a hráme bez problémov a bez (trémy) !!!!!!! Je to paráda!!!!!!!!!!!!!!!!!! František

Čo sa mi páčilo na jasličkovej? Skoro všetko. Napríklad to ,že nebývali dlhé nácviky. Keďže som účinkoval aj v Betlehemcoch, dobre mi padlo, že som nemusel prísť na generálku načas. Super bolo, že keď som niečo nevedel ,bol tam Marek aj Erika a oni nám pomohli. Najväčší zážitok pre mňa bol ten, keď si Jožko zabudol kapsu a Števko (pastier Jakub) mu ju odniesol, hoci to vôbec nebolo nacvičené. Ďakujem veľmi pekne duchovnému otcovi za požehnanie. Maťo

Jasličková 2010 – opäť nová, opäť in. Neuveriteľné herecké výkony, množstvo hudobných nástrojov, spevu, ale aj smiechu. Taká bola tohtoročná jasličková pobožnosť u nás v Kalinove. No keďže som mal párkrát možnosť zúčastniť sa na jej nácvikoch, môžem povedať, že to nebolo až také jednoduché dotiahnuť ju až do finálnej podoby. Veľkú zásluhu na tom má bezpochyby naša animátorka Erika, ktorá sa obetovala a strávila s deťmi v kostole nejednu hodinu. Nebolo to vždy jednoduché. Deti sú deti, ale s Božou pomocou sa ich vždy podarilo ukľudniť . Možno zabrala modlitba na úvod. Zažili sme s nimi veľa zábavy či množstvo dopletených slov.

„ Ježiš nerobí rozdiely medzi ľuďmi, pre neho podstatné je to, čo majú v srdci. “ . Či už je človek bohatý alebo chudobný, múdry či menej inteligentní nezáleží na tom. Ako pastier Jakub. Nedostal sa k Ježišovi, no Ježiš si ho našiel aj tak. Vďaka jeho dobrým skutkom. Možno takto by som charakterizoval hlavné posolstvo našej jasličkovej.

Aj ja sám som mal možnosť zapojiť sa. Tým, čo viem najlepšie – spevom. Možno to nebolo dokonalé, ale bolo to na Božiu slávu. A myslím si, že všetci, ktorí sa zapojili – či už dospelí alebo deti – venovali svoju snahu malému Ježiškovi. Boris

A na záver ešte krátke nahliadnutie do duše hercaJ

Začiatky boli veľmi ťažké i keď to dakomu tak nepripadalo. Zo začiatku som mal veľkú trému. Keď som tie texty, ktoré sa mám učiť, videl prvý krát, myslel som si, že to nezvládnem. Tóoooľko toho bolo, ale keby len to! Keď som videl, ako to je zložito napísané dostal som strach Ojojoooj toľko dopletených slov, ach jaj, veď ja ich toľko ani v diktáte nespravím a ešte to tak aj smiešne vyzeralo. Pre tých, čo ste sa na našej jasličkovej nezúčastnili, menšie vysvetlenie. Hral som Kuba, trošku takého, viete, menej upraveného, nespisovne hovoriaceho, ale s rovnakou túžbou stretnúť a hlavne pozdraviť Jezuliatko ako ostatní moji bratia – pastieri.

No moje prvotné pocity sa hneď zmenili pri prvom nácviku, keď som sa dozvedel, že to tak má byť a akú rolu vlastne hrám. So všetkým som sa už postupne zmieril, ale keď som počul „hlášku“, že do budúceho týždňa už mám všetko vedieť naspamäť – tak som len oči vypúlil a v duchu som si hovoril to hádam „ni“:) No ale bolo tomu veru tak. Najťažšie bolo zmieriť sa s myšlienkou, čo sa mám všetko naučiť. Musím Vám však povedať, keď som sa učil, išlo mi to ľahšie do hlavy, ako som si myslel. Aaaa už je tu druhý nácvik, prišiel ani neviem ako. Už mi to išlo ako nič – bez problémov, iba sem-tam som pociťoval určité rezervy, ktoré by bolo treba odstrániť. Ale predsa to bolo lepšie ako prvýkrát. A opäť ani som sa nenazdal a behom sekundy som zase stál pred dverami a čakal na ďalšiu skúšku. Ale to Vám poviem ani neviem ako, ale ja som tie dlhé texty už vedel a bol som aj pochválený. Bol to super pocit, keď si pomyslel, že už mám tú najťažšiu robotu za sebou. Aaa máme tu štvrtý nácvik. Texty som si nezopakoval, lebo však veľký majster – ja texty viem ja si ich nemusím opakovať. Ni? Začali sme cvičiť, ale určité slová akosi vypadli a z jasličkovej som urobil menšiu hádku v parlamente. Jaj, ľudia, taký som bol sklamaný a nešťastný. No veru na ďalší týždeň som si tie texty predsa len zopakoval – to už bol piaty nácvik. Tentokrát som sa nepomýlil, ale keďže sa mi zase niektoré časti textu zdali byť smiešne  tak som sa rehotal. Jaaaaaaj, keď si nato spomeniem. Viete čo bolo na tom dobré? Počas tohto nácviku sme si celú jasličkovú zahrali zrýchlene a to vám bola už len sranda! Teda poviem Vám, nevedel som sa dosmiať. To bol asi najlepší nácvik zo všetkých. Konečne nadišiel moment, ktorého som sa bál. Mali sme predposledný nácvik, to nebolo nič, ale keď som počul, že na ďalšom nácviku sa stretneme o 9:00 ráno (pre upresnenie boli prázdniny), tak ma skoro vystrelo. Veľmi silno som rozmýšľal nad tým, ako by som ráno vstal. A veru som aj zaspal. Iba keď ráno, asi o pol desiatej, zazvoní telefón, hneď som vedel, ktorá bije. Zaspal som!!! Zodvihol som  a Paľko mi volá či prídem na nácvik. Nahádzal som na seba veci ani som sa neumyl, hop a hneď dvíhaj pedále a už som išiel. Keď som prišiel, pol skúšky už odohrali. Ale aj pri miernom vykoľajení psychiky, som tú druhú polovicu skúšky zvládol úspešné.

Tak a už je to tu – 25. december – veľký deň. Nevedel som sa dočkať poobedia, kedy sa odštartuje moja kariéra J. A veru odbila trinásta hodina a už som bol hore v kostole a pripravoval sa na svoju rolu. Je 5 minút pred začatím nášho i môjho vystúpenia. Tlak 170 na 120, pulz 125. „Fúúú už sa to za chvíľu začne“, pomyslel som si. Bol plný  kostol, začalo sa spievať a ja ako „veľká“ hviezda so svojimi ovečkami prichádzam na javisko. Bola to bomba. Diváci jasali, vystúpenie prebehlo bez vážnejších komplikácií, proste išlo nám to hladko. A nakoniec obrovský potlesk. Ten ma dostal na kolená a hneď som tak aj zostal lebo p. farár vyložil sviatosť oltárnu. Práve tu som si uvedomil podstatu mojej roly. Hral som ju z lásky pre môjho dobrého a silného kamaráta, i keď tu vyzeral ako bezbranné dieťatko. No čo k tomu dodať? Bola to najkrajšia hodina  môjho života. Bolo to super, škoda len že „autogramiáda“ sa nekonala, moji „bodygardi“ zabudli kúpiť fixky J Števko

Pridaj komentár